HISTÓRIA
Hrad a Kaštieľ
Erb
Dončov
Na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský župan Donč postaviť gotický kamenný hrad na nevysokej vápencovej skale.
Hrad obkolesili vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes. Rok 1341 je tak prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar, v neskorších dokumentoch sa spomína ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Via Magna. Táto historická cesta cisárov, kráľov a semohradských kniežat viedla zo strednej do juhovýchodnej Európy.
Erb Dončov
Pôdorys hradu
Pôdorys
hradu
Roku 1399 dal kráľ Žigmund hrad do správy M. Gorjanskému. V roku 1433 ho dobili Husiti, neskôr ho obsadili Jiskrovci.
Hrad počas celej svojej histórie často menil majiteľov.
Magna
Via
Podstatnú časť cesty Magna Via tvorila cisársko-kráľovská poštová cesta, ktorú v 16. storočí vybudovali na rozkaz Ferdinanda I., pretože južné územia monarchie obsadili turecké vojská.
Po dobudovaní v roku 1558 mala Magna Via cez 1000 km a bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení. Viac ako 500 km tejto cesty viedlo práve územím Slovenska a vinula sa aj pri Liptovskom Hrádku. Jej trasa prechádzala 5 štátmi: z Rakúska cez Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko až do Rumunska.
Magna Via
Balasa Erb
Ján a Valentín
Balašovci
Významnou postavou na hrade bol barón Valentín Balaša, alebo (maď.) Baron Bálint Balassa de Gyarmath et Kékkeő, slov. barón Valentín Balaša z Ďarmôt a Modrého Kameňa.
Balaša pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny Balašovcov. Jeho predkovia vlastnili v 13. storočí na území dnešného Slovenska viaceré obce a panstvá, z tohto rodu pochádzal aj samotný staviteľ hradu magister Donč. V rokoch 1554 -1600 vlastnili aj hrad v Liptovskom Hrádku.
Valentín sa narodil a svoje detstvo prežil na Zvolenskom zámku. Mladé roky strávil na hrade v Liptovskom Hrádku, kde si osvojil slovenskú hovorovú reč a tamojšie zvyky.
Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie - ovládal až osem jazykov. Vyštudoval na univerzite v Nemecku, následne veľa cestoval a viedol búrlivý život. Bojoval v Sedmohradsku i Poľsku a stal sa známym protitureckým bojovníkom. Po otcovej smrti sa vrátil do Uhorska a koncom 70. rokov 16. storočia žil opäť na hrade Liptovský Hrádok, ktorý si veľmi obľúbil. S vlastnou rodinou viedol viaceré právne spory kvôli rodovým majetkom. Spolu s bratom Františkom sa postarali o obnovu hradu a dali ho obohnať novým múrom. Podľa zachovaných dokumentov vynaložili v roku 1579 na renováciu viac ako 3000 zlatých. Neskôr sa Valentín opäť zapojil do bojov, tentoraz bol súčasťou pätnásťročnej vojny proti Osmanom v radoch cisárskeho vojska, teda na strane Habsburgovcov bojoval vo vojsku Mikuláša Pálfiho a zúčastnil sa dobytia hradov Divín a Modrý Kameň. Pri obliehaní Ostrihomu bol roku 1954 ťažko ranený a do troch dní ako 40-ročný skonal. Pochovaný je v rodinnej hrobke neďaleko hradu v obci Hybe.
Ján a Valentín Balassa
Valentinys Balas
Valentín
Balaša
Valentín Balaši bol zároveň prvý významný predstaviteľ renesančnej poézie v Uhorsku, písal po maďarsky, turecky a po slovensky. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie.
Okrem poézie napísal aj jednu komédiu v maďarčine. Balaša je autorom časovo najstaršej svetskej ľúbostnej básne v slovenčine uverejnenej v kódexe J. J. Fanchaliho, ktorý má neskororenesančný charakter. Z obdobia panovania Balašovcov na hrádockom panstve je aj najstaršia konkrétna správa o pôsobení Rómov na Liptove. V roku 1563 povolili Balašovci usadiť sa skupine Rómov (ktorí zrejme prišli zo Spiša) pri hrade a vyrábať pre potreby hradu a okolité dediny železné náradie (motyky, sekery, vidly a klince) a halapartne pre nočných strážnikov.
Erb rodiny
Zay
V roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Šándorfy. Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalénou Zay, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi z rodu Balašovcov – Žigmundovi, za ktorého sa vydala krátko pred jeho smrťou.
Na podnet Šándorfyho a jeho manželky Magdalény bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva. Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Mikuláš Šándorfy sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603.
Erb rodiny Zay
Otec Magdaleny Zay
Otec Magdalény
Zay
Magdalena Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok.
Jej štvrtý manžel, Imrich Mérey, sa s vdovou radšej oženil, než by jej vyplatil záloh za hrad. Spolu sa Magalena Zai vydala päťkrát, každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch manželstva a všetci vraj umreli prirodzenou smrťou. Jej podobizeň sa však nezachovala.
Emanuel
Lichtenstein
V nepokojných časoch začiatku 17. storočia bol Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna.
Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu zohral v období stavovských povstaní v 17. storočí. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu. Neskôr, začiatkom 18. storočia, cisár Leopold I. daroval hrad s panstvom kniežaťu Lichtensteinovi.V roku 1709 došlo k významnej bitke na Švihrovej medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, ktoré odolali náporu, ale hrad povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili.
Emanuel Lichtenstein
Erb rodu Liechtenstein
Erb rodu
Liechtenstein
V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina kráľovská komora.
Odvtedy hrad aj s panstvom upadali. Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad bol odvtedy v ruinách... No neostalo len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni.
Mesto
Liptovský Hrádok
V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do nežnej revolúcie tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova.
Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom oddávna tvoria dominantu Liptovského Hrádku ako aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30. rokov 20. storočia znepokojovali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Tento komplex pamiatok sa však nepodarilo zrekonštruovať ani v období prvej republiky, ani v období socializmu. Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90. rokoch a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby.
Erb mesta Liptovský Hrádok, kresba
Areál opusteného Hradu a Kaštieľa
Areál opusteného
Hradu a Kaštieľa
Objekt Hradu a Kaštieľa bol od roku 1989 neobývaný. Priestory boli opustené, nevykurované, nestrážené a vystavené nežiadúcim návštevníkom. V tomto čase bolo aj odcudzené všetko príslušenstvo a hodnotný inventár, patriaci k objektu Hradu a Kaštieľa. Ostali iba holé múry bez okien a dverí.
Až v roku 2001 sa dnešnej majiteľke, Ing. Dagmar Machovej, ktorá ako náhodná okoloidúca navštívila zrúcaninu hradu a ruiny kaštieľa, v mysli zrodila vízia obnovy a úctivého oživenia tohto panstva, ktoré dala pred 400 rokmi postaviť pani tohto panstva, Magdalena Zai.
Pokračovanie v sekcii „Súčasnosť“
